Saleziáni v Košiciach

V Košiciach, aj keď sú našim druhým najväčším mestom, nemali saleziáni pred rokom 1950 žiadne dielo. Na Východnom Slovensku bol otvorený dom iba v Michalovciach. Z tejto Východnej časti Slovenska však pochádzali viacerí saleziáni, ktorí neskôr, počas totality, rozbehli saleziánsku činnosť aj v Košiciach i na celom Východe našej republiky.

Po skončení najtvrdšieho prenasledovania v 50-tych rokoch, po ukončených výsluchoch a odsedených rokoch vo väzeniach, po nanútených službách v PTP táboroch a pracovných brigádach si mladí saleziáni rozptýlení po celom Slovensku začali hľadať svoje miesto a spôsob, ako prežívať svoje zasvätenie. Prvým saleziánom, ktorý sa natrvalo usadil v Košiciach bol don Ján Pivarník, ktorý tu prišiel v roku 1961. Spočiatku býval na slobodárke no postupne získal vlastný byt a stálejšie zamestnanie.

V roku 1962 prišiel do Košíc aj koadjútor ujo Juraj Kaščák, ktorý sa tu tiež natrvalo usídlil v známom byte na Tatranskej ulici. Po nich nasledoval v roku 1967 don Štefan Timko, ktorý po Pražskej jari dokonca získal povolenie verejne pôsobiť ako kaplán v kostole na Kalvárii. Aj keď nejaká výraznejšia otvorená práca s mládežou nebola možná, saleziánsky duch a citlivosť pre mládež boli známkami jeho pastorácie a miestna komunita veriacich to mohla stále cítiť.

Toto boli prvé začiatky saleziánskej prítomnosti v Košiciach, a treba povedať, že veľmi dôležité, pretože odtiaľto sa postupne zrodili saleziánske povolania viacerých vysokoškolských študentov, ktorí navštevovali hlavne byt uja Kaščáka.

Saleziánski predstavení usúdili, že bude užitočné posilniť túto komunitu a z Košíc začať postupne apoštolovať aj Východné Slovensko, preto do tohto mesta poslali v roku 1980 ďalších spolubratov. Boli to hlavne: don Jozef Šebo, don Daniel Pravda, don Alojz Špaldoň a neskôr Jozef Slivoň a Ľudovít Baňovič. Týmto ich príchodom sa začala skutočne systematická apoštolská práca medzi chlapcami a formácia budúcich saleziánov z tohto kraja. Vytvárali sa skupinky chlapcov, začali pravidelné stretnutia, duchovné obnovy, duchovné cvičenia, výlety a rôzne podujatia. Samozrejme, všetko v tajnosti s maximálnou obozretnosťou. Ich usilovná práca priniesla čoskoro ovocie a z košického strediska vzišlo v 80-tych rokoch viacero pekných saleziánskych povolaní, tak spolubratov ako aj spolupracovníkov.

Príchod demokracie a slobody našiel v Košiciach už rozbehnuté a veľmi živé saleziánske dielo. Dôležitou úlohou tých dní bolo, nájsť si nejaké oficiálne sídlo a miesto pôsobenia. Otec biskup Alojz Tkáč saleziánom ponúkal dva kostoly: Ducha Svätého a Klaváriu. Predstavení sa rozhodli pre Kalváriu, ktorá mala väčšie priestory okolo a tiež sa to chápalo, ako pokračovanie v diele, ktoré tu započal don Timko. Oficiálne prevzatie kostola na Kalvárii sa uskutočnilo 7. septembra 1990. Saleziáni ho dostali do správy na 5 rokov. Novým direktorom komunity sa stal don Ján Čapla a počet jej členov sa postupne rozrástol na osem spolubratov.

V auguste 1993 sa direktorom komunity stal don Anton Červeň. 1. marca 1995 otec arcibiskup definitívne prepísal kalvársky kostol a priľahlé pozemky na Saleziánsku spoločnosť. Komunita získala aj bývalú škôlku na Hroncovej ulici, kde zriadila oratórium. Východoslovenské železiarne predali saleziánom rekreačné stredisko na blízkej Borde, ktoré začali košickí saleziáni za výraznej sponzorskej pomoci z VSŽ rekonštruovať a prerábať na exercičné stredisko. V súčasnosti už slúži pre všetkých záujemcov z celého Slovenska.

Pôvodný strážny domček vedľa kostola, v ktorom komunita bývala, absolútne nepostačoval pre aktivity a život veľkej komunity. Preto sa postupne začalo s jeho prestavbou a rozšírením, aby mohla komunita bývať pokope a v roku 1998 nadobudol súčasnú podobu.

Popri všetkých týchto stavebných aktivitách komunita plynulo nadviazala na apoštolátát, ktorý sa tu rozbehol ešte za totality. Z mladých chlapcov a dievčat sa stali animátori a saleziánski spolupracovníci, aj keď sa každoročne pociťuje opakujúci sa problém, že odchovanci oratória, animátori, odchádzajú na štúdia do Bratislavy, Trnavy, a komunita musí vždy riešiť náhly nedostatok vedúcich skupín na začiatku školského roka. Košické stredisko je charakteristické tým, že ho navštevuje výrazný počet staršej mládeže, ktorá tu vyrastala a naďalej spolupracuje so saleziánmi. Na stretnutia chodí veľa vysokoškolákov.. Najživším dňom v stredisku býva piatok, kedy prebieha mládežnícka omša a po nej spoločenské posedenie v priestoroch nad kostolom.

Významnou akciou v rámci mesta býva každoročne "Don Bosco show". Je to oslava sviatku dona Bosca, ktorú saleziáni organizujú v prenajatých mestských halách. Okrem toho tu prebiehajú pravidelné stretnutia v skupinách, obnovy, duchovné cvičenia, futbalový turnaj KAMA, výlety a tábory, obnovy manželov a práca s peknou skupinou spolupracovníkov.

Saleziáni sú v povedomí obyvateľov mesta veľmi dobre zapísaní a mesto má voči saleziánom veľké očakávania. Sami si dávajú otázku, či to v tomto zložení zvládnu. Z každej strany sa ozývajú hlasy o zriadení veľkého centra, no zatiaľ im nemôžeme dať odpoveď.

Kalvária je tiež košické pútnické miesto a ľudia sa tu radi zastavia.